Read or Die..


MOVE YOUR BODY WHEN SUNLIGHT DIES.... and sunlight´s dying RIGHT NOW!


changeable.blog.cz

Why have you abandoned me? It was so long ago,

7. prosince 2010 v 14:36 | Sierra Ayumi
Dnešný deň je rozhodne najhorším dňom za posledné.... dlho. Včera večer sa mi o dva dni stresu posunuli skúšky na JJ a dnes osm prišla o telefón. Otcov. Má ho jedna .... Nebudem menovať :) Veď oni vedia XD 

Myslím, že mnohí z nás netúžia v tejto chvíli po ničom viac, ako po tom prekliatom voľne. Už je znovu na čase, tá predstava ma trochu upokojuje, ešte je to však stále cez dva týždne. A potom opäť chvíľu pokoj. čím sme starší, tým ten čas rýchlejšie ide... Zvláštne, nepríjemné, frustrujúce, reálne. :) 
 Vrátila som sa k poviedkam. Starým, neprekonateľným. Plným spomienok. Vryli sa mi do pamäti, sprevádzali moje dni, kedysi. Teraz znovu. Je to príjemné, dávajú veciam nezmyselný zmysel. Vlievajú do dní náplň, pretože všedné činnosti dni plnými nerobia. Je to niečo iné, niečo, čo si môžem predstaviť, nad čím sa môžme zamyslieť a kde sa môžme prejaviť. umenie akéhokoľvek druhu je úžasné. Ibaže v príbehu sa skrýva viac. Je to hlúposť, možno. 



Bože, toto je už úplne iná doba. Je to zvláštne, vraciam sa v čase. 

You've got to 
make a choice, 
if the music drowns you out. 
And raise your voice, 
every single time they try and shut your mouth. 

 

Probably, I hate my friends.

2. prosince 2010 v 15:12 | Sierra
Sniežik sa nám chumelíí, zima je zimičkaa... 
 Ehm, až na to, že sa vonkonom nechumelí a kosa je teda riadna, ale len ráno. 

Už by bolo na čase to tu vážne zabaliť a začať nanovo, poriadne. Nie je tak? 

Štyri týždne v roku nechcem nikomu na svete dovoliť, aby ma naštva. Žiaľ, s povahou človeka ktorému vadí čoilen vedomie existenciue ľudí istého druhu, je to tak trochu iracionálna katastrofa. 
 Mimochodom, sýkorka zdochla. Dnes. Vojdem do domu a proste to bolo. Žiadne vysvetlenie ani dôvod. Len tak. Bez odkazu, bez kondolencií. 

Autosugescia v zmysle tom, že idú vianoce, dajako nepomáha, ale, pozor, už v mestečku zažali vianočné svetlá, ktroé blikajú asi tak od siedmej večer. Ako decko som ich obdivovala, neskutočne, so žiariacimi očami. Tak ako sneh, padajúci, bledý, ľahký, chladný a mrznúci. 

Vianočná Viedeň je prenádherná. Ocitla som sa tam na výstave v Albertine, Michelangelo, Frida Kahlo, Picasso a podobne. Nikdy som vo Viedni nebola. Zvláštne, kde všade áno a tu, tak blízko, nikdy. Teda, teraz už mám na konte návštevu AŽ jednu. To som teda na seba hrdá. *sarcasm?*

Meno Vetra by bola krásna kniha, nebyť bezmennej zamilovanosti všetkých autorov. Sladké túžby, túžby po kráse, spievajú peknotou nadšený, blá blá... Už i pán Sládkovič na tom bol lepšie, hoci svetu zjavne veľmi nechýba. Jeho Marína tobôž nie. Keby americký scenáristi/spisovatelia/pouliční predavači/whatever prestali presyťovať svet romatickými drámami, všetkým by sa žilo ľahšie. Aj ženám, ktoré snívajú o princoch na bielych koňoch, aj mužom, ktorí to všetko musia počúvať. A viem, že mám pravdu. 

i

Oh, take me back to the start

25. listopadu 2010 v 14:52 | Sierra Ayumi |  Moje večné rozprávanie....
Vzhľadom na to, že som niekomu sľúbila článok, tak tu ho máte =)

No. Kde začať a či to bude mať pointu. 
 U mňa to nevyzerá na najlepšie obdobie môjho života ale držím sa lebo Vianoce sú proste vianoce a tie nedovolím skaziť žiadnym sukám a ani vlastnému životu nie :) December je proste december podľa možnosti nech sa robí čo sa robí. A či bude 2012 apokalypsa, v to skutočne dúfam.  Chcem si dakam sadnúť potom mimo ten chaos, zapáliť cigaretu a pozerať na tých smiešnych ľudí. Hádam tam nebudem sama, predsalen je umelcov na svete dosť x)
 O dárkoch môže moja rodina akurát tak snívať (prakticky ako každý rok :D ) ale pre blízkych ľudí už sú vlastne takmer kompletné :) ešte pár drobností a je to OK. 

 Ozaj. Zajtra máme na škole slávnostnú akadémiu k príležitosti 20-teho roku znovuotvorenia školy. Vystupuje nás tam asi stovka, konkrétne ja s jednou schoolmate niečo z bojových umení, bohužiaľ, začali sme to nacvičovať včera večer :D cvičili sme to takmer dve hodiny a máme to na minútu, aj tak to nevieme poriadne :D Áno, uznávam, sme veľmi šikovné. 
 V poslednej dobe som začala z donútenia môjho najsamgeniálnejšieho učiteľa ku gitare spievať a z dobrovoľného rozhodnutia som s anaučila kvázi "hrať" pár songov na keyboarde čož ma však veľmi teší. 

Na istý čas moje dni plne zaplnili BIG BANG THEORY *:D proste to fakt že milujem moc* a COLDPLAY *fakt nečakané xD viem*
 Ale priveľa ľudí ma otravovalo s MCR tak som sa rozhodla stiahnuť "úžasný" album Danger Days. Dokonalý nie je. Ale priznám sa, niektoré songy sa mi naozaj zapáčili. Treba chápať, strávila som s ich hudbou pomerne veľkú časť svojho života a neľutujem to. Aj keď to sprevádzalo pár nepríjemných chvíľ a zmien. 
 Asi vám sem capnem jeden z tých songov. Nad tým pouvažujem než tento článok dopíšem :)

Ďalšia vec, tento rok hádam konečne zabsolvujem z výtvarnej :D už sa na to chystám 7 rokov ibaže ako idiot tam chodiť musím pretže iní tam chodia tri a ročník majú napísaný ako ôsmy :D to nevadí. Hlavne, že aj keď som s tým už v tej dobe pred siedmimi rokmi začala neskoro, našli sa ľudia, ktorí začali ešte neskôr xD 

Kresliť... veľmi nekreslím. Ale ako kedy. Neviem čo. Teda vlastne realizujem sa na výtvarke, pretože potrebujem práce na kontraháciu a zároveň absolventské. Potrebujem to už celé mať za sebou pretože ak sa teda chcem hlásiť na design, ten diplom mi pomôže. Hoci ma sklamalo, že na tú výšku sa robia prijímačky čiste talentovky a to vôbec neuvidia môj zmyslový potenciál! :D
 Ešte jedna vec. v pondelok sa chystám do viedne na výstavy Fridy Kahlo, Michelangela a Picassa. Teším sa ako decko :P Niet s aočmu diviť, ak by som sa chcela narodiť v koži niekoho iného vždy by som si bola vybrala Michelangela. 

Btw, dnes mám meniny. 
 END :D 

Takže, My che: Destroya.


The scientist - Coldplay - moja najoblúbenejšia... ♥ vnímaj text. 



P.S: prečítajte si knihu Obchodník so smrťou (Hugh Laurie) 
Sie
 


..38,39...

1. listopadu 2010 v 17:00 | Sierra Ayumi |  Moje večné rozprávanie....
Ležím v posteli a som rada že som. Pretože keď nie som nadopovaná liekmi, mám dojem, že nie som.
 Malá rada: Neseďte vonku xD Myslím to vážne.
 Už je to nejaký čas čo som sa neozvala, ale veď som ani nikomu nechýbala. Teraz sa viac-menej snažím udržať v bdelom stave a neudržím v rukách nič ťažšie ako teplomer, takže ani nič robiť nemôžem a snáď aspoň tých 5 minút za ktorých toto napíšem budem pri plnom vedomí xD
 Život...ide. Či dobre, či zle, nechám na posúdenie nestranným pozorovateľom. Tieto 4-dňové prázdniny som v každom prípade neskutočne potrebovala. Už som nevládala a začínalo mi zadrbkávať, takže toto je dar z neba. Teraz sa prevliecť Ďalším mesiacom a pol a, sláva, príde dni kvôli ktorým žijem. Váánoce....
 Znie to divne, že žiť len kvôli tým pár dňom, ale keby neboli, určite by som to tu nevydržala xD začiatkom septembra začínam odpočítavať dni a v januári si vravím, veď už len 12 mesiacov a je to tu zas... *it could look weird, but that´s just a fact xD*
 Nečakajte nič duchaplné, keď som na nete, pozriem FB *tuctové* a pár stránok *what´s new?* a idem preč. Dajako mi to tak celkom vyhovuje.
 Oh, a ešte si pozriem Dva a pol chlapa *tuctové podruhé*. Fakt ma to baví xD

 Už pomaly umieram od tepla a bolesti chbta, takže sa poberiem *najlepšie do večných lovíšť*. Veď ja sa zasa ozvem... *burina nevyhinie. ... mmm, cítim pramienok potu stekajúci po chrbte. vskutku veľmi príjemná záležitosť*

Viete čo? Začnite chodiť von.. je to sranda.
Ležím v posteli a som rada že som. Pretože keď nie som nadopovaná liekmi, mám dojem, že nie som.

..pretože life is wonderful, ale Manson má predsalen v niečom pravdu

2. října 2010 v 20:03 | Sie-san |  Moje večné rozprávanie....
...a pretože je to už sakra dlho čo som sa tu ocitla. Teda, ocitám sa tu často, ale články? eee
 Mno. čo je nové? Máme PC. Dva. Starý sa pokazil a potom ho opravili. Teda ani moc neopravili, pretože občas ide a občas aj nie ale asi pre hodinou sa mi starý dostal do izby a zázrakom ešte funguje, je takmer úplne čistý , aktualizujem, sťahujem, pridávam programy a podobne :D medzičasom otec stihol kúpiť Notebook lebo nikto nedúfal, že tento sa podarí ešte spojazdniť, ale, detail, o adminpráve sa mi môže snívať. Sakra, prečože je ten Windows 7 tak pekelne dobre zabezpečený? tam nestiahnem skutočne nič.  Nuž, tak teda vitaj, starý kamarát :) *až na to že mi vôbec nejde zvuk takže trošičku prúser lebo ho mienim využívať ako hifivežu xD*

škola je...škola. K tomu neviem či sa vôbec dá niečo dodať. Hrozná kopa písomiek a učiva a podobne. To mi pripomína, žeby som si za to zajtra mala sadnúť...
 Dni sa nevlečú ako obyčajne, keď si uvedomím že je zasa víkend, ten týždeň mi vlastne nepríde až taký hrozný. Len občas. Ako naprklad tento :) ale pomaly sa blíži halloween *čož u nás v podstate nič neznamená ale je to veľmi pochabý dôvod na predstieranie, že je výnimočný deň z čoho plynie vždy len kopa zábavy*
 na Comics Salone ste boli? :) Ak, tak som niektorých určite videla. účastnila somsa síce len osbotu, ale nejako veľmi ma to nemrzí. Dokonca som ani gothicu nevidela, ale na to že to bola moja premiéra na CS to bolo fajn. 
 V každom prípade, keď už som teraz aspoň chvíľku takto vybavená; pokiaľ to tak zostane, môžem v našom netovom spoločenstve teoreticky opäť niečo rozbehnúť. žeby konečne nový web? Po tých rokoch? Ktovie. Uvidíme ako sa situácia vyvinie.

Viete čo? Začínam byť asi závislák od módy... :P pomaly menej zapínam mp3 než sa hrabem v šatníku xD 


vidíme sa čoskoro, sľubujem

                          Sie-san.

"Ako sme tak sedeli na bójkach a smiali sa na ničom...."

26. srpna 2010 v 12:03 | Sierra // Catherine Noir |  Moje večné rozprávanie....
Už je to nejaký ten deň čo som nepísala. Teda niežeby som tu minimálne každý deň neoxidovala, to hej, ale článok tu už peknú chvíľku nebol :P a nikomu nechýbal. 
 What´s new? otázka, na ktorú sa dá odpovedať jedným slovom a zároveň sakradlhým príbehom s rozpisom detailov :D reálne zhrnutie? Nič. Teatrálne? Tak sa do toho dáme...
 Dovolenka. turecko. Jedna z tých, na ktorú sa nezabúda :PP Už ani vôbec nie kvôli prostrediu, posledné roky vnímam len ľudí.... Hmm, slovenský animačný tým, to vždy dopadne rovnako xD K tomu niet veľmi čo dodať ak nechcem rozpisovať denný harmonogram, ktorý sa skladal zo spánku, prebudenia, jedla, nudy, existencie, jedla, odpočinku, *rodinu som tam videla asi tak raz za deň aj to keď večerali XD*, program, zasa jedlo, rozhovory so známymi... a tak. :) ale bolo veselo. Videli ste už niekedy dokonalého chlapa bez toho žeby mal kilogram makeupu, nebol vyretušovaný (z čoho logicky vyplýva pre absurdné fanynky: nie, nebol to Jrocker) a proste úplne reálneho človeka? Hej, tak ja som ho videla a som na seba hrdá xD 

Ráno som sa trepala aj so sestrou k lekárovi, čakalo ma očkovanie, ktoré som druhý krát v živote prežila bez hysterickej scény a sestru tiež plus nejaké tie váženie, merania a odbery krvi.. na to som sa našťastie len pozerala. 
 O pár dní sa nám znovu začína škola... *už vidí tie nadšené tváre školoupovinných detí a dospelých*. Nie, neteším sa. Beriem to len o kúsok menej tragicky ako ostatní. 

Otca som za celý týždeň ani nevidela aj tak ma dokázal vytočiť do nečakaných rozmerov a dostať do stavu, že by som mu rozkopala pozadie.... stačilo, keď mi mama povedala, že ma odmieta pustiť na jazykový pobyt, po ktorom túžim od detstva. Nedokážem sa s ním rozprávať, musela by som ho zabiť... 

Toto sú zároveň posledné dni, ktoré mnohé moje priateľky trávia na území tohto mesta. 3 odchádzajú do francúzska, ďalšia do Kanady... a my úbožiaci s luxusným domom zostávame. V akej dobe to žijeme.... tak skoro ich nestretnem, avšak na včerajšiu rozlúčku tak skoro nezabudnem. I want it back. 
 A tak sa zatiaľ lúčim. Veď mne sa zasa raz bude chcieť niečo napísať. V najhoršom sa prekonám...



                                                                Sie






Pod perexem nic zajímavého...

Lifetime inspired

31. července 2010 v 17:58 | Sierra Ayumi |  Opinions
Inšpirácia.

Pojem tak nezachytiteľný a hodný najvyššieho druhu slávy. Picasso, García, Dalí, Puškin, El Greco, Michelangelo... žiaden z nich by nebol schopný dať tomuto svetu viac bez tohto plne abstraktného a nevysvetliteľného pojmu. Inak i vnuknutie, nápad, podnet ideológie, fascinácia. Okrem dlhých hodín strávených v hľadaní súboru poznatkov z vedomia potreboval Einstein ešte niečo, aby pohol svet vpred. Týmto subjektom bola práve inšpirácia.

Čo všetko dokáže, to je otázka na ktorú nám odpovedia vlastné zmysly. Kde sa však berie a čím vlastne je, to je dotaz hodný zmýšľania filozofov. Denne spracúvame všetky vnemy, ktoré sa k nám dostali prostredníctvom orgánov, no kto verí v niečo vyššie, berie tieto prejavy ako zázrak vynímajúci sa z bežných zákonov fyziky.

Tento pojem, či skôr to, čo zobrazuje, je pre mňa rovnako životne dôležité ako sťahovanie chlopní vnútri najdôležitejšieho orgána. Srdce udržuje nažive telo, inšpirácia to, čo žiaden človek ešte nedokázal objektívne pomenovať. Všetku ľudskú vyjadriteľnú spiritualitu.


♠I loved world to death. Now I care about self-issues♠

27. července 2010 v 10:27 | Sierra Ayumi // Io [a:jo'u] |  Moje večné rozprávanie....
Rain, rain, go away
come again another day
all the world is waiting for the sun ♥

Moji milovaní.

Zrejme mi neuveríte, ale posledný článok som písala už asi trikrát. Logicky z toho však vyplýva, že nebol zverejnený, pretože úvod William Control je tu pekne dlho xD Vždy keď som ho chcela dopísať, zmazal sa. Niektorí to poznajú, tí inteligentnejší asi nie :D

Musím vám zveriť správu, že od začiatku prázdnin až skoro doteraz mi nefungoval internet. Nieže vôbec, on išiel vždy prvé 3 minúty zapnutia PC. A potom som sa mohla aj na hlavu postaviť.

Skúsila som absolútne všetko vrámci pripojenia a bolo to beznádejné, pretože problém bol a stále je v kompe, *tipujem to na vírus* napokon pomohla iba obnova softvéru. Bohvie na ako dlho J

Prázdniny sú v plnom prúde - teda ako u koho. Tu už pár dní leje, (teraz konkrétne nie, ale včera sme tu mali 16°C cez deň ) čož mi ale absolútne vyhovuje. Dva týždne som žila s teplotami pod 40 a bolo to dosť na nevydržanie - som vďačná za akúkoľvek kvapku.

William Con┼rol I.

28. června 2010 v 8:42 | Sierra Ayumi // Io [a:jo'u] |  Other Music General
...je skupina speváka od Aiden, Willa Francisa. Vydali zatiaľ dva albumy, prvý pod názvom "Hate Culture", druhý, ktorý vyšiel 8. Júna 2010, čiže teraz, má názov Noir. Stiahla som ho asi pred týždňom a odvtedy som sotva počúvala niečo iné. Ok, ešte The Script, ale to už pre iné.

Aiden je myslím dosť známa skupina, ale nikdy som od nej nič cielene nepočúvala, zato keď som si prvý krát pustila "Noir" tak som vedela, že mi tá pieseň utkvie v hlave. A utkvela. Potom som zistila, že takých zaujímavých je na albume viac... A bolo to čím ďalej zaujímavejšie :)
 Miešajú rockovú hudbu s prvkami elektra a dáávnych a starých hitoviek z minulého storočia. Podľa mňa to občas stojí za to. Niežeby neboli švihnutí, keby neboli, tak ich nepočúvam :)
 Najskôr som mala dojem, že ten slbum skutočne má nejaký reálny príbeh, pretože prvé songy sú vysovene úvodné a posledné sú súčasťou skutočného knižného Epilógu, spolu s prológom sú dva songy čiste nahovorené.
 Potom som sa dočítala že prvý album Hate Culture mal skutočne čo dočinenia s niečím podobným, podľa Kerrangu mal vyjadrovať poslednú noc jednoho človeka na tejto planéte, tesne pred samovraždou :) Niežeby ma pointa nejak uchvátila vzhľadom na to, že ten prvý album nemám.... Ale v druhom tiež dozaista niečo bude. Dám sem songy, ktoré ma oslovili najviac...

Čo sa mi na tom vlastne páči? Texty :P ......
P.S: ten spevák je podivuhodne škaredý :P ^^


Noir
Počula som ju ako prvú a muselo v nej byť niečo, keď je to prvý album po veľmi dlhých mesiacoch, čo som žiaden nestiahla... nezvykle pochmúrna a jemná.
How a silver plays in my darker days this is the last time I say goodbye... You are beutiful Noir, Cinematic film - that only I see...

"Once more I say goodbye to you :) - We´ll meet next.. day? week? who knows"

22. června 2010 v 18:42 | Sierra Ayumi // Io [a:jo'u] |  Moje večné rozprávanie....
Považujem za srdcervúcu povinnosť napísať článok. Už len zo zvyku a strachu o stratu toho čo som všetkým svetským článkom venovala. Hoci spisovateľ zo mňa nikdy nebude, Aj tuchnúce diela starých a neslávnych umelcov by mali mať miesto v svetskej knihe. Mýlim sa? :)

Dni plynú len s malými rozdielmi. Vlievajú sa jeden do druhého, hoci ich vzájomné odlišnosti sú veľkou bariérou pre byrokratické zápisky adolescentných denníkov. Preto ich nevediem.
 Momentálny charakter abiotickej zložky rozhodne nejde považovať za letný - naopak. Prší :) Neprekáža mi to, ale leto to rozhodne nepripomína. O presne týždeň aj jeden deň už budem o tomto čase bohatšia o jeden zdrap papiera v škautli s vysvedčeniami. Žiadna sláva. Ale sólovú dvojku , tak teda možno dve, som si nezaslúžila. Ten narcizmus všetci prehliadli :)
 Z čoho sa tu vyznávať? Koho by zaujímalo, že som začala cítiť opoválivú a pohŕdajúcu ľútosť voči dievčaťu, ktoré som nemohla vystáť? :) Koho by trápilo či tešilo, že na svete existuje človek neskladajúci masku ustáleného a neutíchajúceho optimizmu a dokáže tým prinútiť k úsmevu zatrpklé duše povrchných i filozofov? :) nemýlim sa.
 A koľko dozrieva ovocia v záhrade, to už vôbec ^^

Slovenskú knihu s príbehom bulimičky ste čítali? Doteraz ani ja nie :) A knihu s názovom Izolačka? Správne.

Všetkými milované, vravím len Dovidenia :)
Vždy prítomná
                          Sie

Další články


Kam dál